
Belianske lúky sú posledným väčším nevyťaženým rašeliniskom v regióne Spiša a zároveň najväčším slatinným rašeliniskom na území Slovenska. Vzniklo pred viac ako 10 000 rokmi, čím sa zaraďuje medzi naše najstaršie rašeliniská. Nepoškodila ho ťažba či priame odvodnenie, no uškodilo mu odvodnenie okolitých pozemkov, ktoré viedlo k poklesu hladiny podzemnej vody. Pre vysychanie a ústup od tradičného obhospodarovania začalo územie zarastať náletovými drevinami či trstinou.
Krivý kút je jedným z bývalých veľkých slatinných rašelinísk Podtatranskej kotliny. V minulosti bolo vyťažené až na minerálny podklad. Po ťažbe zarástlo drevinami a zachovali sa už len fragmenty so vzácnou flórou.
Aj Trstinné lúky sú pozostatkom rozsiahleho slatinného rašeliniska po ťažbe rašeliny. Plošne išlo o najväčšie rašelinisko v katastri mesta Spišská Belá. Obe lokality, Trstinné lúky aj Krivý kút boli odvodnené početnými kanálmi.
Zachovanie slatinných Belianskych lúk bolo podmienené pravidelným kosením. Aby bolo možné zarastajúce lúky začať kosiť, museli sa najprv z vybratých plôch na výmere vyrúbať náletové dreviny a plochy pomulčovať. Miestny poľnohospodár následne prevzal územie do dlhodobého užívania a pravidelne ho kosí, teraz už s podporou dotácií z Ministerstva pôdohospodárstva na manažment vzácnych biotopov na rozlohe viac ako 50 ha. DAPHNE zároveň pripravilo takzvaný program starostlivosti o územie. To všetko v rámci päťročného projektu (2005-2009). Účinnosť týchto opatrení a ich dopad na vzácne druhy a biotopy ideme vyhodnocovať s odstupom času v roku 2026.
Na Trstinných lúkach a Krivom kúte sme v rokoch 2011 a 2012 vybudovali takmer sto prehrádzok na odvodňovacích kanáloch a zasypali stovky metrov takýchto kanálov. Zároveň sme na oboch lokalitách odstraňovali náletové dreviny. Vďaka týmto zásahom sa zlepšil hydrologický režim lokalít.
K týmto vzácnym územiam sme sa vrátili aj v rokoch 2022-2024. Opäť sa odstraňovali náletové dreviny, kosila sa trstina a dobudovali prehrádzky na jednom odvodňovacom kanále na Trstinných lúkach. Vďaka týmto zásahom sa výrazne zlepšil hydrologický režim území a obnovili sa podmienky pre vznik takzvaných divokých mokradí – prirodzene sa vyvíjajúcich, neobhospodarovaných území s vysokou biodiverzitou. Tieto mokrade dnes fungujú ako samoregulujúce ekosystémy, ktoré zadržiavajú vodu v krajine, viažu uhlík v rašeline a prispievajú k zmierňovaniu dopadov klimatickej zmeny.
Obnova Belianskych lúk bola financovaná z Globálneho fondu pre životné prostredie prostredníctvom Rozvojového programu OSN. Išlo o projekt „Ochrana, obnova a rozumné využívanie slatín v Slovenskej republike“, ktorý bol zameraný na tri národné prírodné rezervácie – Abrod, Belianske lúky a Kláštorské lúky realizoval sa v rokoch 2005-2009.
Krivý kút a Trstinné lúky sme obnovovali v rámci projektov „Obnova rašelinísk v katastri mesta Spišská Belá“ (2010-2012), ktorý bol podporený Global environment facility/Program malých grantov Rozvojového programu OSN.
Ekohydrologcká obnova rašelinísk v Karpatoch (2022-2024), ktorý získal získal grant z Nórska v sume 983 725,00 EUR a bol spolufinancovaný v sume 147 593,00 € zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.