Revitalizácia lokality Sivá Brada

Biologická rozmanitosť týchto mokradí degradovala. Príčinou bolo jednak to, že sa prestali obhospodarovať ako lúky.

Ešte väčším problémom je však intenzifikácia poľnohospodárstva v okolí. Do mokradí začala prúdiť voda s nadmerným obsahom hnojív a pesticídov z polí. Fascinujúce slatinné a slaniskové biotopy sa zmenili na chudobné monokultúry trstiny.

Správa Národného parku Slovenský raj síce pravidelne trstinu na časti územia kosila, avšak bola to sizyfovská práca. Dlhodobé výsledky ukazovali, že treba riešiť príčinu problému – zmenený chemizmus vody.

Časť vzácnych karpatských slanísk bola zlikvidovaná pri výstavbe parkoviska.

Na lokalite sme úzko spolupracovali so Správou Národného parku Slovenský raj. Aby sme zabránili vode z polí pritekať do mokrade, vytvorili sme spolu takzvanú Larsenovu stenu – bariéru zapustenú aj pod úrovňou terénu.

Odstránili sme časť asfaltového povrchu parkoviska a na jeho miesto sa naviezla travertínová drť z materiálu z neďalekého lomu, aby sa tam mohla obnoviť slanisková vegetácia. Kvôli vlastníckym právam nebolo možné odstrániť asfalt z celej plochy, ale len čiastočne.

Správa Národného parku Slovenský raj v rámci projektu v priebehu jedného roka tri krát kosili a odviezli do kompostárne – a to na ploche, kde bol predpoklad na obnovu slanomilnej vegetácie. Na časti plochy sme odskúšali aj nový spôsob likvidácie trstiny, prostredníctvom prekrytia pokosenej plochy fóliou.

Navyše, v roku 2025 sa podarilo Správe národného parku dohodnúť s miestnym farmárom na pastve v týchto miestach (s početnými jazierkami a vodnými plochami), takže trstinu drží na uzde hovädzí dobytok.

Revitalizácia lokality Sivá Brada bola súčasťou väčšieho projektu Ekohydrologcká obnova rašelinísk v Karpatoch, ktorý získal získal grant z Nórska v sume 983 725,00  EUR a bol spolufinancovaný v sume 147 593,00 € zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.